Báseň Rudka Dobiáša

Strhol sa vietor, kvíli víchrica,

na čerstvom hrobe plače kytica.

Zuzana doma vešia záclony,

polnocou cvála jazdec na koni. 

A človek - dobrý ako med - vo dvore bez východu,

len hľadá lásku ako smädný vodu.

Zatiaľ čo maják, kam sa skryli deti, každým ich slovom a úsmevom svieti.

Tie deti, vidiac všetky naše tiene,

vyprosujú pre nás božie odpustenie.

Báseň Rudka Dobiáša vznikla na slová  – láska, odpúšťam, voda, slovo, záclona, Zuzana, dobrý ako med, vietor, víchrica, maják, kytica, polnoc – ktoré napísali účastníci besedy. 

Kaviareň Savanna Café, 21. marec 2019 – svetový deň poézie UNESCO – Literárne štvrtky 2019.

Vypočujte si záverečnú časť besedy